Don Francisco Caal, Community Curator, 2000.
Indiánske múzeum, Washington.
Preklad: „Všetky farby
našej kukurice predstavujú ľudstvo pretože naši prví prarodičia boli stvorení
z kukurice a štyroch farieb. Je to dôkazom toho, že všetci sme
z rovnakej krvi, z rovnakého tela. Vyjadruje to našu jednotnosť.“
(táto citácia dokazuje, že pôvodní obyvatelia sú - ako si sami hovoria "deti kukurice")
- - - - - - - -
Amerika bola
vždy pre nás symbolom niečoho nového, moderného, synonymom slobody
a ľudskosti. Letela som tam 2.júna 2007 len s týmito myšlienkami, bez
predsudkov a späť som sa vrátila s názorom. No urobila som si ho ani nie
tak na základe grafov, štatistických údajov, či iných faktografických dát, ako
skôr na základe pozorovania života a prístupu Američanov...k vlastnému
zdraviu, prírode i jedlu (a možno to je ten najlepší dôkaz). Ponúkam ho
teraz i Vám a vopred sa ospravedlňujem, že píšem subjektívne a laicky. Neštudovala som nijak hlbšie chémiu, botaniku, ani genetiku. A tiež
sa nedá povedať, že by som počas svojej cesty
za biotechnológiami našla odpovede na všetky otázky. Ale je možné
i to, že za tri týždne môjho pobytu v USA som nevidela a nepočula stále dosť na to, aby
som dospela k inému názoru.
 |
| Kravičky v Montane trápi choroba "brucelóza", ktorá sa na nich prenáša cez pastviny z divých zvierat |
Cesta skupiny jedenástich Európanov
po USA sa začala od „výkladnej skrine“ Spojených štátov – hlavného mesta, Washingtonu
D.C., cez horúci a divoký Texas, sviežu Nebrasku a jedinečnú Montanu až po
chladnú Kaliforniu plnú extrémov. Ako prvé ma v Amerike prekvapila dôslednosť
a perfektná organizovanosť. A nehovorím len o úradníkoch pri
vstupe do krajiny, ale o všetkých ohnivkách reťaze služieb, na ktorej som sa
viezla ďalšie tri týždne. Američania majú skutočne „premakané“ obchodné
stratégie, vyhrajú sa s detailmi prístupu k posvätnej modle
– zákazníkovi, a ich úcta k novej myšlienke, či nápadu je takmer
bohorovná. Podobne sú tu na piedestál kladené peniaze a zrejme práve tieto
tvrdé „zákony džungle“ umožňujú spoločnosti viac sa spoliehať jeden na druhého.
Kto sklame jednoducho skončil. Preto v USA
majú menej obmedzujúcich pravidiel, zato viac vzájomnej dôvery
a funguje to (hoci občas som nadobúdala dojem, že Amerika funguje skôr na
karty, klimatizáciu a rôznofarebné nápoje plné ľadu). Pracovná zanietenosť
ľudí, viera vo vlastné schopnosti, či v dobrú (hoci aj nie vlastnú) myšlienku,
vôľa zlepšovať sa a používanie pochvaly ako bežného nástroja riadenia, prejavy
radosti z dosiahnutého úspechu, či odosobnenie sa a schopnosť
hodnotiť len práve tú chvíľu a tie schopnosti človeka, ktoré sú v danej
chvíli očakávané – to všetko sú zatiaľ len smelé méty pre trochu skostnatené a malé
Slovensko.
 |
| Skutočný cowboy z Texasu pri svojej práci |
No hneď druhá skutočnosť, ktorá ma
v Amerike zarazila bolo bohapusté mrhanie
energiou, vodou, palivom a dokonca i jedlom. Prepadávali ma
desivé predstavy, ak by sa takto správali ľudia na celej zemeguli, dokedy by
sme mohli ešte na jar v našej záhrade zbierať voňavé jahody namiesto
presýpania piesku medzi prstami? V USA by ste márne hľadali ministerstvo
životného prostredia, či nejakú národnú politiku ochrany životného prostredia.
Na prvom mieste je ekonomika a spotrebiteľ je nedotknuteľný. Prehliadka
modernej zbierky artefaktov zo života pôvodných obyvateľov Amerického
kontinentu nadobúdala pre mňa horkastú príchuť. Indiánske múzeum a budúcnosť tejto konzumnej spoločnosti?
Naozaj je už svet hore nohami...? No pokiaľ v spoločnosti začnete hovoriť
o trvalej udržateľnosti (výstižnejší preklad anglického „sustainability“
som zatiaľ nevidela), Amerika ukáže výstražne prstom na Čínu, ktorá sa prudko
ekonomicky rozvíja a očakáva sa, že bude rovnako rýchlo stúpať aj jej
spotreba zo svetových zásob ropy.
 |
| bizóny sa v parku Yellowstone voľne pasú a jeden si pokojne ležal hneď vedľa cesty - asi 2m od nášho autobusu |
PRAVIDLÁ MUSIA BYŤ. V Spojených štátoch amerických
zásadné zákony pripravujú a schvaľujú na federálnej úrovni, teda platia vo
všetkých štátoch USA rovnako. Zákony pripravujú štátne orgány, väčšinou ich i
niekoľko mesiacov pripomienkujú všetky zainteresované inštitúcie, vrátane
farmárskych asociácií a iných mimovládnych organizácií, kým daný zákon
schváli Kongres a patričné agentúry ho technicky uvedú do života. Princíp federalizmu má význam
v tom, aby si žiadny štát nemohol prijať iné pravidlá, ktoré by podkopali
ten federálny. Veľkým hráčom na poli tvorby národnej legislatívy je Kalifornia,
ktorá si často urobí vlastné pravidlá, obchádzajúc pritom tie federálne.
V Spojených štátoch amerických však
neexistuje žiadny zákon o produkcii
či koexistencii geneticky modifikovaných plodín. Každá nová technológia však
potrebuje nejaký systém riadenia (citujem názor samotných Američanov). Keď pred
asi trinástimi rokmi otestovali (1994: Calgene´s FLAVR SAVR® paradajku, BXN®
bavlnu a „laurate“ repku) a pred jedenástimi rokmi uviedli na trh USA
prvé geneticky modifikované rastliny, farmári to vnímali len ako novú biotechnológiu.
Jednoducho ju zahrnuli do svojich pracovných postupov a stala sa súčasťou konvenčného poľnohospodárstva.
Za tých vyše desať rokov sa geneticky modifikované plodiny rozšírili na celkom
475 mil. ha a použilo ich vyše 8,5 mil. farmárov v 21 krajinách
sveta. Komercionalizácia geneticky modifikovaných rastlín sa vo svete deje bez
ohľadu na ekonomické, geografické, politické, či iné okolnosti jednotlivých
štátov sveta. Po USA (50 mil. ha) sa ich pestovanie dynamizuje aj v Číne,
Indii, Argentíne a ďalších mnohých krajinách. Medzi nimi vedie sója (cca
60% z celkových plôch), kukurica (24%), bavlník (11%) a repka olejná
(tzv. kanola) (5%), no výskum prebieha už aj na ďalších druhoch hospodárskych
rastlín. /poznámka: údaje sú z roku 2007/
Bezpečnosť
potravín. V Amerike by ste márne hľadali
na obaloch označenie „obsahuje časti geneticky modifikovaných plodín“. Nie je
to povinné. Tiež som sa počas pobytu nedopracovala k nejakým výsledkom
seriózneho výskumu o dopadoch konzumácie GM plodín na ľudské zdravie. Jednoducho
sa tým nikto nezaoberal. Američania dôverujú vláde a jej systému založenému na
troch hlavných štátnych úradoch pre kontrolu bezpečnosti potravín
a ochranu ľudského zdravia a životného prostredia: USDA, FDA a EPA. USDA („United States
Department of Agriculture) – obdoba ministerstva pôdohospodárstva, je prvou
inštanciou s hlavným cieľom zachovať a chrániť poľnohospodárstvo
krajiny. FDA („Food and Drug
Administration“) – je nezávislý úrad, ktorý presadzuje politiku potravinovej
bezpečnosti, testuje takmer 85% potravín a liekov a jej 12 000
federálnych inšpektorov kontroluje dovozy v prístavoch. EPA („Environmental Protection Agency“)
– agentúra pre ochranu životného prostredia kontroluje najmä používanie
pesticídov a tiež povoľuje poľné pokusy presahujúce 4 ha.
Celý systém je však založený na
princípe „Money rules“ – to znamená,
že aj tieto tri inštitúcie sa opierajú o to, že spoločnosť, ktorá
k nim dá pred uvedením na trh testovať nový produkt, aj ten geneticky
modifikovaný, už pred tým s ním urobila patričné pokusy a neponúkla
by na trh niečo, čím by ohrozila svoje dobré meno a najmä investície.
Spomínané tri štátne inštitúcie majú právo vyžiadať si od spoločností ďalšie
dokumentácie k výrobku, ale v podstate majú len „konzultačný“
prístup. Doteraz neschválili iba GM sóju, ktorá obsahovala proteín
z brazílskych orechov (tzv. „paraorech“) určenú na kŕmenie hydiny, kvôli
obsahu alergénu, ktorý by sa cez mlynské spracovanie mohol dostať aj do
potravinového reťazca.
Uplatňuje sa tiež systém „pre-Am-ship“, t.j. pred uvedením na
celoamerický trh sa testuje a kontroluje bezpečnosť potravín, pričom
hlavnými „ručiteľmi“ sú priemysel a vláda. Podklady dokazujúce bezpečnosť
potravín opäť predkladajú samotné firmy, avšak sú neustále priebežne kontrolované.
 |
| gejzír v parku Yellowstone - nádherné prírodné divadlo |
Americký
spotrebiteľ. Teda ako je na tom vlastne americký
spotrebiteľ? Podľa mojich skúseností sa bežný deň Američana začína zväčša
hutnými raňajkami zloženými z vajec, slaniny, zemiakov a z riadnej
šálky kávy a končí sa väčšinou „chlapským“ steakom, mastnými rebierkami
alebo hamburgerom so zemiakovými čipsami a kolou. A okrem toho
sa tu u obyvateľov už od útleho veku prejavuje takmer až závislosť na
sladkom, ktoré musí byť súčasťou každého menu. Porcie v reštauráciách sú
pre Európanov neskutočne nadmerné (rovnako aj detské porcie, ktoré sme si po prvotnom šoku začali objednávať) a jedlo sa
v Amerike zrejme chápe iba ako jedna z foriem „entertainmentu“ - zábavy,
ktorá prináša príjemné pocity a dobrú náladu.
Každý rok v USA registrujú 76
mil. prípadov ochorení pochádzajúcich z jedla, 325 tis. hospitalizácií a
5000 úmrtí zapríčinených konzumáciou jedla. Až 25% obyvateľov USA je denne
vystavených rôznym rizikám pochádzajúcich z jedla, napriek tomu, že na
obale produktov je vyznačené všetko, čo je pre spotrebiteľa podstatné. Preto
rôzne záujmové organizácie organizujú vzdelávacie programy v komunitách,
robia pre ľudí školenia a všemožnými spôsobmi propagujú bezpečné
potraviny.
Prieskumy dokazujú, že obyvateľom
Ameriky je v zásade jedno, že jedia potraviny obsahujúce GM súčasti (na
trhu USA je takých asi 70 %). Za oveľa dôležitejšie považujú nutričné
hodnoty výrobku – obsah tukov, rôznych látok, či cholesterolu. Pravdou však
tiež je, že verejnosť ani nie je o záležitostiach GM informovaná, či už
z dôvodu vlastného nezáujmu, alebo aj preto, že produkty nemusia byť nijak
označované, a teda sa neberú za nič mimoriadne a jednoducho sa
považujú za konvenčné. Doteraz sa však nepreukázalo, že by konzumácia potravín vyrobených
s použitím GM plodín prináša človeku nejaký špecifický osoh, zdravotné
výhody, či inú pridanú hodnotu. Otázne sú tiež prínosy pre obchodníka.
 |
| Moja večera - áno, je to jediný zemiak (snáď nie GMO ;) plnený mäsom. |
Na druhej strane rapídne rastie dopyt po organických (rozumej
„ne-GM“) - teda BIO potravinárskych výrobkoch. Ľudia s dobrým finančným zázemím si
zakladajú ekologické farmy v rámci zdravého životného štýlu. Napríklad
v Montane funguje silné spoločenstvo výrobcov a spracovateľov
ekologických výrobkov. Chutnú a čerstvú zeleninu, ovocie, mäso, ryby,
šťavy a množstvo ďalších výrobkov, dokonca i liečiv vyrobených na
ekologickej báze, nájdete v peknej veľkej predajni „Food Co-op“. Potravinám
udeľujú hviezdičky – žltú pre miestny výrobok, zelenú pre organický pôvod,
modrú pre trvalo-udržateľnú výrobu a červenú pre znak, že vo výrobku nie
sú pridané žiadne chemické látky. Nad predajňou prevádzkujú samoobslužnú
a veľmi úspešnú bio-reštauráciu. Zo súčasných asi 2 % podielu na trhu
sa zrejme táto produkcia dočká i ďalšieho rozvoja a nielen
v tejto krajine.
 |
| Food co-op: predajňa výrobkov lokálnych (rozumej v okruhu do 300 míľ) farmárov |
Kto má
výhody z GMO? Hlavný benefit v podobe
ekonomickej výhodnosti z výroby GMO má vlastne farmár. Farmári zaujímajú
v americkej spoločnosti významné miesto, pretože obrovská krajina
rozľahlých „prérií“ si vyžaduje starostlivosť a farmárske organizácie majú
aj silné slovo vo Washingtone, či už v rámci pripomienkovania zásadných
zákonov alebo lobbingu v normotvorných federálnych inštitúciách. Americkí farmári berú geneticky
modifikované plodiny len ako novú biotechnológiu, investíciu do budúcnosti.
Skrátka niečo, čo im prinesie výhody – stačí menej prejazdov po poli aj menej
chemických prostriedkov. Ako prevenciu proti zmiešaniu peľu GM a „ne-GM“
plodiny na poliach využívajú rôznu dobu osevu pre zaručenie rôznej doby
kvitnutia rastlín. Zo svojho uhla pohľadu vidia, že vyrábajú kvalitné
produkty, porasty vyzerajú pekne, sú vyrovnané, vyžadujú si menej práce a času
a samozrejme im tým prinášajú väčší zisk. Pre GM kukuricu i sóju majú
v Amerike dobrý odbyt, ba dokonca nastali problémy s dostatkom
suroviny pre výrobu krmív. Kvôli výrobe bioetanolu z kukurice sa
v USA v ostatných rokoch zvýšili ceny tejto komodity dvojnásobne.
V Spojených štátoch chápu tieto
moderné biotechnológie ako moderný prístup v agropotravinárstve, či ako investíciu
do budúcnosti. Výskumníci pracujú na geneticky modifikovaných plodinách druhej
generácie a na „nanotechnológiách“. Najskôr sa však musia popasovať
s otázkami straty účinnosti antibiotík u ľudí a so zabezpečením ochrany
životného prostredia pred rozšírením GM plodín medzi rastliny vo voľnej
prírode. Je na každom z nás, aby sme zvážili plusy a mínusy
používania geneticky modifikovaných plodín, ktoré sa pestujú už aj na Slovensku
(zatiaľ len niekoľko sto hektárov rámci výskumu) a rozhodli sa, aby ten, kto na tom získa bol človek a príroda. Mojim
cieľom bolo podať svoje skúsenosti zo Spojených štátov amerických, ktoré som
navštívila v júni 2007, tak ako som ich zachytila. Za túto možnosť som
vďačná „Programu pre medzinárodných návštevníkov“ vlády Spojených štátov
a pracovníkom US ambasády v Bratislave.
Záverom: tento text som písala na jeseň v roku 2007; všetky informácie a názory sú moje súkromné a údaje som čerpala z dostupných zdrojov. Cieľom trojtýždňovej cesty po štátoch USA bolo úsilie vlády Spojených štátov zistiť postoje a názory Európanov a dôvody, pre ktoré sa GMO stále nedarí presadiť v rámci EÚ. Chcela som len stručne informovať o probléme geneticky modifikovaných organizmov - ale táto téma je oveľa širšia a určite diskutabilná. Nespomenula som napr. ani obchodné spoločnosti, ktoré sa zaoberajú výrobou GM osív... A môj názor po tom, čo som videla? ODMIETAM GMO. Marec 2014.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára