Fínsko - krajina jazier a ekológie

V septembri 2008 som vďaka Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore a cestovke Agritours Slovakia, s.r.o., dostala možnosť zúčastniť sa študijnej cesty po Fínsku. Cieľom boli farmy s ekologickým poľnohospodárstvom, spracovanie biopotravín a ich marketing. Dovolím si teraz priniesť pár jedinečných informácií aj s fotkami a mojimi postrehmi...

Fínsko je najsevernejšia krajina sveta so sebestačnosťou vo výrobe potravín, do roku 1970 zväčša agrárna krajina. Fínske poľnohospodárstvo je stále založené zväčša na malých farmách, i keď v ostatných rokoch počet fariem výrazne klesá a rastú kapacity zostávajúcich.
Od deväťdesiatych rokov 20.storočia sa dotačné programy Fínska začali zameriavať na ekologické poľnohospodárstvo a dnes je ekologická výroba rozšírená už na takmer 140 000 ha poľnohospodárskej pôdy tejto severskej krajiny. V roku 2007 oslavovalo Fínsko 90.výročie samostatnosti.

námestie senátu v Helsinkách

Počas tých pár dní nás sprevádzala skvelá Janka Parpala, ktorá nielenže dokonale ovládala fínsky jazyk, ale poznala aj históriu, špecifiká, zaujímavosti a charakter krajiny a jej obyvateľov. Popri tom, ako sme navštevovali organické a biodynamické farmy, stačili sme spoznať aj fínske prírodné bohatstvo, pamiatky aj kultúru...

Spotrebitelia vo Fínsku preferujú domáce produkty a spotreba biopotravín má vzostupný trend. Preto je hlavným poslaním organizácie FINFOOD.fi nesklamať dôveru a garantovať kvalitu výrobkov, ktorým priznajú značku „Luomu“. Vo Fínsku existuje len jedna kontrolná organizácia bioprodukcie, a to štátna. Dostáva od vlády podporu asi 600 tis. EURO ročne, viac-menej na propagáciu a informačné aktivity smerom k spotrebiteľovi. Kým v roku 1995 (rok vstupu Fínska do EÚ) bolo v tejto krajine asi 2 000 biovýrobcov s výmerou 50 000 ha, v roku 2 000 ich už bolo vyše 5 000 s výmerou cca 150 000 ha! Je to najmä vďaka výraznej finančnej podpore fínskej vlády pre farmárov na obdobie konverzie. Dnes je asi 7 % z celkovej výmery (358 000 km²) certifikovanej „bio“.

kostol vytesaný do kameňa s jedinečnou akustikou

Fínski farmári

Priemerná veľkosť farmy vo Fínsku je 33 hektárov a farmármi sa stávajú aj mladí ľudia, často vysokoškolsky vzdelaní a tiež ženy. Väčšina poľnohospodárskej produkcie vo Fínsku predstavujú trávnaté pasienky (58 %), ďalej kŕmne obilniny – najmä ovos a raž (23 %), cukrová repa (7 %), zemiaky (2 %), repka olejka (1 %), malá časť ovocie (najmä drobné ovocie, bobuľoviny a jablká) a zvyšok leží úhorom. Jedna pätina ovsa v rámci Európskej únie sa dopestuje práve vo Fínsku. Živočíšnu výrobu zastupuje najmä chov HD (25 % fariem sú mliečne, 7 % mäsový dobytok), 5 % fariem chová ošípané a 1 % hydinu. Farmy sú väčšinou súkromné, rodinné (80 000). Zaujímavá bola história ich vzniku, pretože po II. svetovej vojne si Sovietsky zväz robil nároky na 10 % územia Fínska pri hraniciach (Karélia), a tak sa vláda rozhodla presunúť niekoľkostotisíc fínskych obyvateľov do vnútrozemia a poskytla im možnosť zakladať si farmy. Takže v päťdesiatych rokoch 20.storočia bolo vo Fínsku asi 300 000 fariem. Časom územie dostali do rúk tí, ktorí na nich „odpracovali“ nájom od vlastníka. Ale aj Fínski farmári musia riešiť svoje špecifické problémy – najmä straty živín z pôdy, ktoré splavujú dažde do mora. Výhodou je menej škodcov, a teda nižšia potreba pesticídov.

Organická farma - pole ovsa

Osobitnou časťou Fínska je Laponsko, ktoré je absolútne „bio-čistá“ oblasť a využíva sa podľa možností na produkciu lesných plodov plných vitamínu C – malín, čučoriedok, jahôd, brusníc a „lapka“, t.j. osobitá arktická bobuľovina červenej farby. Vo Fínsku platí zákon, podľa ktorého je zber lesných plodov bez dane a poplatku, a preto sú voľne dostupné. Priemerná veľkosť biofariem rástla z 10 ha v r.1990 na dnešných 36,5 ha (sú dokonca väčšie ako konvenčné). Bioproducenti však dosahujú o 30-40 % nižšie úrody ako pri konvenčnej výrobe (napr. obilie 3,5 t/ha), a na druhej strane sú biovýrobky drahšie oproti ostatným asi o 20 %. Avšak nároční fínski spotrebitelia si radšej kúpia domáce, i keď o čosi drahšie výrobky, ktoré sú podľa nich vždy lepšie, ako akékoľvek „bio“ výrobky z dovozu (resp. i z krajín EÚ). Podľa slov pána Sampsa Heinonena, Fínsko je sebestačné vo výrobe základných potravín, i v prípade ekologickej produkcie.

ranný trh v prístave v Helsinkách. Nájdete tu aj ručne vyrobené dielka z dreva

Organické produkty majú asi 0,8 % podiel na trhu Fínska (60 mil. € v r. 2006). Väčšina bioproduktov je predávaná prostredníctvom siete supermarketov. Mnohí farmári však svoju produkciu realizujú priamo z farmy, na miestnych farmárskych trhoch alebo v špecializovaných lokálnych obchodoch, ktoré sú často späté s určitým špecifikom danej výrobnej oblasti a sú atraktívne najmä pre turistov. Produkty sa často spracujú v blízkosti ich výroby na rôzne mliečne, či cereálne výrobky a čerstvá zelenina a ovocie, zemiaky, či vajcia sa predávajú priamo, alebo sa použijú v rámci „profesionálnych kuchýň“ – vo Fínsku ich je asi 200. Vyvážajú sa najmä obilniny (napr. 15 000 t ovsa) a v r.2004 vznikla exportná skupina „Napapiiri Organics“ zaoberajúca sa vývozom bioproduktov z Fínska. Významnú úlohu v informovanosti obyvateľov zohráva práve spoločnosť FINFOOD, ktorá využíva rôzne formy propagácie, ale najmä internetové stránky.

ráno v prístave má úžasnú atmosféru...

V deväťdesiatych rokoch bol vo Fínsku „boom“ bioproduktov. Ostatné štúdie však ukázali, že spotrebitelia čoraz viac zvažujú pomer ceny ku kvalite. 20 % Fínov kupuje bioprodukty pravidelne a 41 % občas. Najmä príchod nemeckej siete LIDL s politikou nízkych cien obmedzil predaj bioproduktov vo fínskych obchodných reťazcoch, čo na druhej strane podporilo špecializované obchodné kanály.

V prvých rokoch po vstupe Fínska do EÚ poklesli ceny u výrobcov o 26 %, čo malo dopad najmä na konvenčnú produkciu obilnín, a tak sa mnohí farmári „vrhli“ na organickú produkciu, ktorú vtedy vláda výrazne podporovala.

V súčasnosti asi 5,2 mil. Fínov, t.j. asi tretina, žije na vidieku a Fínska vláda sa však snaží ľudí na vidieku udržať, aby sa starali o krajinu. Dnešný (2005) podiel poľnohospodárskej produkcie na HDP je 1,0 %, no podiel pracovnej sily zamestnanej v tomto sektore je stále viac ako 5 %. V priemere iba asi polovica príjmov rodinných fariem pochádza z poľnohospodárskej produkcie, ďalšia časť pochádza z lesníctva – ťažba dreva (10-15 %) a z práce mimo farmy (druhé zamestnanie).

ja pri jazere počas zastávky

Počas piatich dní sme sa stretli s mladými farmármi na biodynamickej farme v Isnäs, neďaleko mesta Porvoo, ktorí sa zamerali na pestovanie byliniek (v skleníku) a okrem predaja na farme obsluhujú aj internetový obchod. Vo vinárskom závode Verla robia víno z bobuľovín a ovocia. Farmár využíva atraktivitu miesta zapísaného v UNESCO a poskytuje aj ubytovanie turistom. Na farme Seuri pestujú okrem ovsa aj jahody (dosahujú úrodu 2-3 t z hektára), čučoriedky, ríbezle a rakytník rešetliakovitý. Pripravujú aj vlastné džemy a šťavy. V meste Juva sme ochutnali rôzne výrobky mliekarenskej spoločnosti Juvan Luomu, a.s. Vlastní ju 13 ľudí a dosahuje obrat asi 3 mil. € ročne. Mlieko zvážajú z okruhu 30 km (z 20 fariem). Priemerná ročná dojivosť je asi 9 000 kg. Po dojení sa mlieko nehomogenizuje (je vraj potom lepšie), iba sa pasterizuje. Hlavnými produktami sú jogurt a smotana, kyslomliečne výrobky a cmar. Predávajú ich prostredníctvom lokálnych potravín po celej krajine.

Nakoniec, môžem povedať, že hoci počasie bolo väčšinou vlhké a chladné, ľudia, s ktorými sme sa stretli boli priateľskí a milí - ochotne nám odpovedali na naše zvedavé otázky. Z Fínska mám veľmi príjemné spomienky aj dnes :)

Vložené: marec 2014. 

 

Malý slovníček pojmov pre nezainteresovaných (podľa portálu www.biospotrebitel.sk) :

Ekologické poľnohospodárstvo (angl. Organic farming)- Predstavuje spôsob pestovania rastlín a chovu zvierat, priaznivý voči životnému prostrediu, ktorého cieľom je trvalo-udržateľné poľnohospodárstvo. Využíva predovšetkým miestne a obnoviteľné zdroje a ekologicky šetrné technologické postupy. Jeho mottom je: zdravá pôda – zdravé rastliny a zvieratá – zdraví ľudia.

Bio-dynamické poľnohospodárstvo - Jeden zo smerov ekologického poľnohospodárstva, ktorý kladie dôraz na vplyv mesiaca a planetárne konštelácie, používa homeopatické preparáty a učí milovať všetky živé tvory bez rozlišovania na užitočné a škodlivé. Zakladateľ smeru je filozof a vedec Rudolf Steiner.

Konverzia - Kým sa pestovateľ môže stať certifikovaným ekologickým poľnohospodárom, musí prejsť tzv. obdobím konverzie, t.j. obdobím prechodu od konvenčného k ekologickému pestovaniu. Obdobie konverzie pre rastlinnú produkciu je pre pestovanie rastlín stanovené na dva roky, pri produkcii mlieka je konverzia stanovená minimálne na 90 dní.