Musím sa spoľahnúť na šoféra autobusu, že ma ráno bezpečne dovezie do práce. Dôverujem lekárovi, že ma dobre vyšetrí, správne diagnostikuje a vylieči. Nezostáva mi nič iné, ako dôverovať celému personálu letiska, že pripravia moje lietadlo na štart, že prezreli všetky dôležité súčiastky a že pilot sa dobre vyspal a dopraví ma na iné letisko... Skrátka - sme v mnohých ohľadoch závislí na tom, že jednoducho musíme dôverovať. Žiaľ, mnohí, ktorí si to tiež uvedomili, túto skutočnosť zneužívajú...
Dôvera však nevzniká len tak - musí prameniť z môjho presvedčenia, že sa zverujem do rúk profesionálov, ktorí svoju prácu ovládajú a tiež, že ma nechcú oklamať, či inak podviesť. Keď človek kupuje nehnuteľnosť (hovorím o Slovensku), nemá príliš šancu (ak na tom len nebazíruje a ak nie je ochotný dať do toho kopec peňazí ešte kým sa rozhodne), len sa spoľahnúť na profesionálov v realitných kanceláriách. Tiež ste si všimli, koľko realitiek vzniklo od roku 2000 (kedy približne sa hypotéky viac priblížili obyčajným ľuďom)? Po skúsenostiach, ktoré som nadobudla som pochopila, že je to tak zrejme preto, že si mnohí predstavovali ľahký a rýchly zisk s malými investíciami a nie veľkými nárokmi na znalosti. Prečo o tom takto píšem?
Vlastná skúsenosť: kupovali sme dom na vidieku (starší, nebudem konkretizovať ani kde a tí, čo ma poznajú to vedia). Pritom sme sa spoľahli na služby realitného makléra a tiež na znalca, ktorý vypracoval znalecký posudok na tento dom. Všetko sa nám páčilo, k domu bol aj celkom pekný pozemok, tak sme ho kúpili. Časom, ako sme v ňom začali bývať, sme sa postupne dozvedali z rečí susedov a iných ľudí, že veru ten plot nie je celkom na našom pozemku, že ani tá pivnička vo svahu nie je naša, že aj to právo prechodu susedov vyzerá v praxi inak ako je to na papieri... Celkom nás z omylu vyviedol až nový geometrický nákres, ktorý sme si dali spraviť profesionálovi (ktorému sme dôverovali). Až tu sme zistili pravdu. Ozvali sme sa realitnému maklérovi i znalcovi - im sme totiž dali svoju dôveru a spoľahli sme sa, že si overili skutočnosti, poznali okolnosti danej nehnuteľnosti a dali nám správne informácie. Pýtali sme sa, prečo nám zatajili niektoré veci? Akoby jednohlasne sa ohradzovali, že oni o týchto skutočnostiach veru nevedeli..že sa opierali o informácie od bývalého majiteľa. Je toto profesionálny prístup hodný dôvery? NO COMMENT. Každému (i nám) je už dnes jasné, že im išlo len o to, aby chytili nejakých hlupákov (nás) a rýchlo ten dom predali...bohužiaľ. Tu dôvera zlyhala. Na našu škodu, žiaľ.
Vrátim sa k otázke dôvery.
Dôvera je zaujímavá vec. Každý obchodník sa snaží získať si dôveru ľudí, aby z nich urobil svojich zákazníkov. Televízne stanice sa bijú o dôveru divákov. Dôveru si však (podľa mňa) zaslúži iba naozajstný profesionál - človek zdatný a skúsený v tom, čo ponúka (práca, služba, tovar). Myslím, že na Západe to pochopili. V tomto smere môžeme len závidieť zákony USA, ktoré si uľahčujú (a tým aj odľahčujú súdnictvu) vďaka tomu, že sa opierajú o jednoduchú, stáročiami preverenú pravdu: dôvera je hodnota a ak ju raz stratíte, neskončíte dobre. Podnikatelia, ktorí to pochopili preto nepotrebujú množstvo reštrikcií, systém pokút a podobné hovädiny akými sú zviazaní podnikatelia (aj tí seriózni) na Slovensku. Nepísaným zákonom "džungle" kapitalizmu je: "strata dôvery = strata živobytia". Preto si podnikateľ nemôže dovoliť oklamať, či sklamať zákazníka. Preto mu vychádza všemožne v ústrety, aby si udržal jeho dôveru (a vernosť). Pokiaľ toto nepochopia tvorcovia zákonov, podnikatelia a najmä ľudia (konzumenti služieb a tovarov) aj na Slovensku, budeme sa stále hrabať v zákrutách našich zákonov a súdy budú zahltené spormi...
Prax u nás je väčšinou - aspoň zatiaľ - taká, že pokiaľ sa s niekým nepoznám (kamarát, sesternica, kolegov brat, švagrovej netere svokor, apod.), neviem sa spoľahnúť na to, že mu môžem dôverovať. Žiaľ. No stretla som sa už aj s profesionálnym prístupom - to treba povedať. Človeka to vždy milo prekvapí, no je to zatiaľ skôr rarita, ako pravidlo.
Preto chcem týmto článkom požiadať všetkých, aby robili svoju prácu čo najlepšie ako vedia, aby sa na nich mohli ľudia spoľahnúť. A chválim všetkých tých, ktorým sa dá dôverovať, bez nutnosti ďalších "príplatkov", či známosti. Verím, že iba budovaním dôvery vedie správny smer :)
Na Myjave, 30.7. 2014.
