piatok 13. marca 2015

O hrdosti

Nedávno (3.3.2015) som na FB zachytila komentár Prof. Imricha Okenku Hanbiť sa za Slovensko? Hanbiť sa, že sme Slováci? Pán profesor je scestovaný a vážený človek a optimistickým tónom obhajuje fakt, že Slováci majú byť na čo hrdí - história, hrady, významní dejatelia, prírodné krásy, kultúra... a že sa naozaj nemusia hanbiť vo svete pred ostatnými národmi. Moja reakcia na to bola takáto:
"To je síce všetko pekné, ale ľudia na západ od nás nás stále berú ako "východný blok", na ktorý boli roky zvyknutí, ako na chudákov chudobných príbuzných. Áno, máme sa čím pochváliť, ale málokto v tých krajinách o tom vie a súdia nás najmä podľa hospodárskych výsledkov, podľa našej ekonomickej závislosti na iných podnikoch (prichádzajúcich k nám zo Západu) a krajinách. Je to smutné a je mi to strašne ľúto, ale hovorím z osobnej skúsenosti. Myslím si, že pokým nebudeme dostatočne silní a naši ľudia nebudú zarábať min. 2000 € mesačne, tak ako je to na Západe bežné, tak sa z tohto statusu nevymaníme." Dostala som k reakcii tri lajky. No nejde o to.

Je to smutné, ale myslím, že to je v náture Slovákov, ktorí boli celé stáročia bití a skláňali hlavy pred najrôznejšími pánmi...Turci, Maďari, Nemci, Rusi..je to v podstate jedno. Lebo je to vždy o tom istom. Máme strašne nízke sebavedomie, ako národ. Nejde ani tak o to, že v susedných krajinách nevedia, aké je Slovensko bohaté a že má byť na čo hrdé, ako skôr o to, že si to neuvedomujú ani samotní Slováci!


Je paradoxné, že v nás má vzbudzovať pocit hrdosti najnovší reklamný spot istej obchodnej siete, ktorý beží od rána do noci a snaží sa vám dostať pod kožu lepkavou pesničkou s nezmyselným textom. Napriek úsiliu presvedčiť, že mu ide o čistú lásku k Slovensku, u mňa neuspel. Najmä preto, že viem, že to nie je pravda. Prienik obchodných reťazcov zo západných krajín na Slovensko by sa nikdy nepodaril v takom rozsahu, keby sme sa im opäť nepoklonili. V žiadnej inej krajine nie je toľko obchodných domov rôznych značiek ako u nás. Čo má na to vplyv? Najmä prístup obyvateľov - spotrebiteľov. Keď sa Fínom nepáčil koncept a prístup Li..u, nenakupovali tam a Li..l jednoducho musel z krajiny jazier odtiahnuť preč.

Nechcem zovšeobecňovať, pretože obchodné reťazce majú svoje osobitosti, ale zároveň tiež veľmi podobný prístup k svojim dodávateľom - teda aj slovenským výrobcom potravín. A o tom, že nejde o korektné obchodné vzťahy sa hovorí už mnoho rokov, no nepomohlo ani viacero snáh o legislatívne riešenie. Toto nevyriešia zákony jednej krajinky. Arogancia, bezohľadnosť a zbohviečoho prameniace sebavedomie je súčasťou vybavenia tých, ktorí reťazce zastupujú. A sú to - verte, či nie - Slováci! Prečo by si nás mali potom na západe vážiť a ctiť, keď to nedokážeme ani my sami? Hovorí sa - poturčenec horší od Turka. A je to žiaľ tak - takýchto "poturčencov", ktorí sa za pár drobných zapredávajú chamtivým cieľom kapitalistických podnikavcov, je medzi nami stále dosť. A vždy bolo. (A vždy bude...?)


Neviem, možno to vnímam príliš jednoducho, ale keby sa so mnou niekto začal takto baviť, klásť mi neakceptovateľné podmienky len preto, že bude predávať môj produkt, veľmi rýchlo by sme debatu skončili. Otočila by som sa bez slova na opätku. Škoda strácať čas s takými zmätkami... Už dávno tvrdím, že riešením by bolo vytvorenie vlastnej siete obchodov po Slovensku, kde by sa predávali dobré slovenské výrobky pre Slovákov, za dobré ceny. Nie je to fatamorgána. Uvedomme si, že jediné, čo všetky tie Te..á, Ka...landy, Li..e, B...ly, C...Ačky, T...ná, super a hypermarkety dodávajú je len "know-how" - iba obyčajný systém pre distribúciu, nejaké rozloženie do regálov v plechových škatuliach a zamestnanie ľudí do pokladní na vyberanie ťažko zarobených eur pospolitého ľudu. Nie je to nič, čo by sme my - šikovní Slováci tiež nezvládli!

Budem veľmi rada, ak Slováci budú hrdí a aj svet bude cítiť hrdosť, keď stretne Slováka a bude mu môcť potriasť rukou. Chcela by som sa toho dožiť. Začnime si vážiť sami seba. Verte mi, nie sme o nič horší, ani hlúpejší ako ktorýkoľvek iný svetový národ - skôr naopak. Hovorím z osobnej skúsenosti. Chce to len spoznať vlastnú hodnotu a pripustiť si ju. Slováci, zdvihnite hlavy hore, neskláňajte sa pred každým, kto na vás vystrčí bradu! Keď si budeme vážiť sami seba, začnú si nás vážiť aj vo svete.
Prajem vám k tomu veľa síl!
marec 2015