Čím ďalej, tým viac som presvedčená, že je to v nás - Slovákoch. Zatiaľ sa dá povedať, že sme šikovní, zruční, vzdelaní, tvoriví, invenční, v mnohých smeroch jedineční. Tak prečo si nevážime sami seba?!
V akomkoľvek smere hospodárstva však vidím najmä nespokojných, ufrflaných, frustrovaných a neuznaných ľudí. Každý sa sťažuje, že mu ktosi ubližuje, nedoceňuje, udupáva... Otázka - kedy to tak nebolo v dejinách našej malej krajiny? Čo viem, vždy sa našiel niekto (či už myslíme jednotlivca, alebo celý národ), komu sme ohli chrbáty a ako sa hovorí - "držali hubu a krok". Nechce sa mi veriť, že Slovensko už bolo zažilo svoju "zlatú dobu" ešte za čias Pribinu...že nás ten zlatý vek ešte nečaká.
No opakujem - je to v nás. Záleží to všetko len od nás. Jedine na Slovákoch a Slovenkách záleží...
- či sa predá ďalšia pôda do rúk cudzincom
- či sa ďalšia kvalitná orná pôda zastavia skladmi, obrovskými plechovými halami na výrobu ďalších nezmyselných luxusných hračiek pre bohatých
- či si kúpime ďalší párok, ktorý mäso ani nevidel a biely rožok z chémie pripomínajúcej čosi ako múku
- či si kúpime nové topánky z umelej hmoty od žltého obchodníka, ktoré sa v daždi rozpadnú
- či sa zamestnáme za 300 € s bonusom - až 15-minútovou obedovou prestávkou
- či zaplatíme za služby klamajúceho realiťáka, ktorý si nič neoverí, až 2000 €
- či si zvolíme politika, ktorý "vodu káže a víno pije"
- či budeme ochotní cestovať v špinavom vlaku za nie malé cestovné
- či sa vrátime do reštaurácie, kde nás obťažoval opitý hosť a obsluha s tým nič neurobila
- či zjeme v reštike polievku pripravenú zo sáčku bez toho, aby sme ju kuchárovi vrátili
- či zožerieme televíznym redaktorom každú blbinu v správach
Skrátka - či si už konečne začneme vážiť sami seba?
12.10.2015.
