Ako sme bránili našu krajinu

Tohtoročným motívom našej dovolenky bola skutočnosť, že južné časti Slovenska akosi málo poznáme, hoci ja som sa narodila v okrese Nové Zámky a môj muž na Detve. Keďže sme nechceli zostať v hanbe, rozhodli sme sa cestovať trasou, na ktorej by sme spoznali doteraz nezchodené poklady našich južných okresov. Zhodou okolností sme si až neskôr uvedomili, že vlastne putujeme aj po stavbách a miestach, ktorých hlavnou úlohou bola kedysi obrana našej krajiny - väčšinou pred vpádom cudzích vojsk - teda keď nás ohrozovali Turci, Tatári, alebo aj revoluční Francúzi...

pevnosť v Komárne

Prehliadku úžasného kaštieľa vo Sv. Antone sme absolvovali počas búrky, ktorá prešla za hodinku a osviežila vzduch. Mňa osviežili najmä zaujímavé a pestré grafiky z rôznych krajín sveta - krásne perokresby v rámikoch zavesených na dlhých zámockých chodbách (poľovnícke trofeje ma až tak nezaujali). Kaštieľ po nemeckej šľachtickej rodine Koháryovcov je bohato zariadený dobovým nábytkom často s ručne vyšívanými poťahmi aj tapetami. No najkrajšia je asi tá prírodná scenéria všade naokolo...dokonca vidno až na banskoštiavnickú Kalváriu... Odporúčam prejsť aj lesoparkom za kaštieľom. Neďaleké jazero Počúvadlo nás už privítalo dažďom, a preto naša prechádzka kol jazera nebola dlhá. Odporúčanie: počas dažďa radšej nenavštívte malú farmu, lebo blato budete mať až za ušami ;)

zámok v Haliči

Druhý deň sme sa išli zo zvedavosti pozrieť na zrekonštruovaný kaštieľ v Haliči - po krátkom blúdení sme odparkovali na "centrálnom" parkovisku a okolo kostola sa dostali cez krátku cestu na kopček ku krásnemu do šedomodra ladenému zámku (ten je inak pekne vidieť už od cesty..stojí akoby osamotený na vrchu zeleného kopca). Nateraz je otvorená len luxusná reštaurácia, no od jesene sľubujú prístup aj zvedavým návštevníkom. Upravujú ešte i park a chystajú parkovisko pod zámkom. V strede obce je aj reštika-pizzeria Zbrojnica známeho slovenského zabávača 90-tych rokov ;)

Fiľakovská pevnosť

kamenné more pod hradom Šomoška

Pokračovali sme do Fiľakova. V tomto mestečku som cítila zvláštnu atmosféru poznačenú veľkou nezamestnanosťou, všadeprítomnou tmavou menšinou, zrušenými prevádzkami a obchodmi... K fiľakovskej pevnosti sme sa dostali z parkoviska v centre po krátkej kamennej uličke. Vo veži, asi na troch poschodiach, je spracovaná pekná výstava s podrobným popisom o histórii mesta a pevnosti. Napriek úsiliu sa však hrad neubránil a v r.1554 sa na 39 rokov dostal do rúk Turkom. No dorazili ho až "spojené sily turecko-maďarské" v r.1682 a vtedy žiaľ zhorel aj župný archív.

Naše kroky nás viedli ďalej k hranici s Maďarskom a sprevádzal nás dáždik. Niet divu, že na parkovisku k hradu Šomoška sme stáli osamotene. No pršiplášte a dobré obutie nás nesklamali a po pár kilometroch peknej prechádzky lesom, okolo kamenného mora a "vodopádu" z bazaltových sopečných vyvrenín sme sa vyštverali krátkym stupákom až na hrad. Z hmly sme videli aj malú dedinku na maďarskej strane, z ktorej to bolo na hrad iba pár krokov ;)

Na tretí deň sme začínali na hrade Modrý kameň, ktorý tvorí starý hrad (zrúcanina na brale) a pred ním stojaci nový hrad - no ten práve opravujú. Aj keď múzeum hračiek a bábok je otvorené, vonku sme sa dostali iba na malé bočné nádvorie (za 40 centov ;)

hrad Čabraď (vľavo sýpka)

Pokračovali sme teda ďalej - okolo kláštora v Bzovíku k hradu Čabraď. To je "pravý" stredoveký hrad - dá sa k nemu dostať len po divokej starej hradskej ceste, popri riečke Likavka - zaujímavé, že k hradu idete stále akoby dolu kopcom ;) V podhradí, za mostom, nad lúkou s pár chatami, ešte stojí starý barokový kostol, ktorý slúžil obyvateľom bývalého majera. Na hrad sa ide po krátkom stupáku na kopec cez mostík a pár brán. Musel byť ohromný, lebo aj dnešné rozvaliny pôsobia mohutne. Hrad mal neobvyklý osud - dobyvační Turci ho nepokorili, ale až v 18.storočí ho dal podpáliť sám majiteľ - Ondrej Koháry, ktorý predtým všetky cennosti previezol do kaštieľa vo Sv. Antone. No opravujú ho už dobrovoľníci. Ak si tu chcete urobiť malý piknik, vyjdite až na horné nádvorie, kde nájdete okrem výhľadu aj drevené posedenie pod stromom :)

kamenné obydlia v Brhlovciach

Cestou na Levice sme sa ešte zastavili v obci Brhlovce pri kamenných obydliach, ktoré v 19.storočí ľudia vykopali do tufovej skaly a poskytovali prístrešie im aj hospodárskym zvieratám. Ide vlastne o pár domcov ľudovej architektúry v jednej uličke, s číslami okolo 142 - hneď za zákrutou (parkovisko pri bufete). Pozor - treba sa trafiť do otváracích hodín, lebo pani už od trištvrte na štyri frfľala, že je otvorené len do 16.-tej...ale napokon vpustila aj českých turistov na bicykloch, ktorí sa ukázali až o 15.50 ;)

rotunda v Bíni

Štvrtý deň sme začínali v mojom rodnom okrese a cestou sme križovali Levický a Komárňanský okres... Rotundu v obci Bíňa nám na požiadanie (vopred dohodnuté telefonicky) otvoril ochotný miestny farár. V kruhovitej vybielenej stavbe je zvláštna atmosféra. Fragmenty starej fresky. Dvanásť vnútorných výklenkov (patrónmi je 12 apoštolov) vraj slúžilo spevákom, keďže v stavbe je výborná akustika. Prvé zmienky o rotunde sú z r.1200, ale vraj má pôvod ešte vo veľkomoravskom období, kedy toto územie malo veľký význam (sme sa dozvedeli v Mikulčiaciach na Morave) a bolo aj opevnené valmi.

Cez krásne nížiny podunajska a slnkom zaliate dediny s vinicami sme sa dostali až do Komárna. Centrum mesta je pekné, no to slávne Námestie Európy sme chvíľu hľadali...ide sa naň popod bránu mestského domu. Názov dostalo podľa štýlu budov, ktoré ho lemujú - každá je iná. Vraj podľa európskych krajín...no neviem. Je to však pekné, pestré námestíčko s fontánou, butikmi, kaviarničkami a samozrejme suvenírmi. Ozvláštnené je kovovými plastikami dejateľov na stĺpoch...

Námestie Európy v Komárne

Do protitureckej pevnosti v Komárne sú cez deň len tri vstupy (zvlášť pre slovenskú a maďarskú skupinu), my sme stihli ten o 14.hod. Stará pevnosť bola postavená na sútoku rieky Váh a Dunaj, ako obrana pred tureckými vpádmi v 16.storočí. Novú pevnosť doplnili kvôli ofenzíve Osmanskej ríše v 17.storočí. Poslednými obyvateľmi pevnosti však bolo asi 8000 vojakov sovietskej armády, ktorí odtiaľ odišli len pred nedávnom a zanechali pevnosť zničenú, dostrieľanú, zanesenú odpadom, rozbitú... Hodinová prechádzka klembovými miestnosťami, veľkými nádvoriami (tzv. "buzerplacmi") zarastenými burinou a trávou, tmavými chodbami a múrmi, čo si už dačo pamätajú pôsobila na mňa trochu hororovo. No pred takou mohutnou obrannou stavbou musí mať rešpekt každý. Mestu bude asi dlho trvať, kým celý areál preskúma a dá ako-tak do poriadku. Inak natáčal sa tu film Nedodržaný sľub.

jedno krídlo pevnosti v Komárne

Večer sme zakotvili v čárde pri ramene Váhu a užili si perfektne pripravené rybacie jedlá a pivko ;)

V posledný deň našej dovolenky sme ešte navštívili vodný mlyn v Kolárove na mŕtvom ramene Malého Dunaja. Je to vlastne replika, možno trošku zväčšená, vyrobená v komárňanských lodeniciach, ale podľa pôvodných vzorov. Tu sme sa, okrem iného, dozvedeli aj to, prečo sa hovorí "čo máš za lubom?" - podľa zariadenia na mletie múky, keď si za "lubu" mlynári ulievali viac múky...;) K mlynu vedie unikátny drevený most, okrášlený červenými muškátmi. Atmosféra tu bola pohodová..aj keď nájsť toto miesto neuľahčujú žiadne tabule, ani smerovky.

vodný mlyn Kolárovo

Naša posledná návšteva cestou domov na Myjavu patrila nedávno otvorenému Múzeu Holokaustu v Seredi. Nie je to miesto pre slabšie povahy...prehliadka po barakoch je plná dokumentov o dobe II.svetovej vojny a postoju k židovskej obci na Slovensku. V Seredi bol zriadený koncentračný tábor a sú tu artefakty aj z tábora v Sobibore. Naše putovanie po obranných stavbách na Slovensku sme zakončili na mieste, ktoré je dokladom toho, že nie vždy sme sa ubrániť dokázali...

Napokon môžeme povedať, že na Slovensku stále máme mnoho krásnych miest, ktoré sa oplatí objavovať. V období, kedy vznikali obranné hrady a pevnosti ohromných rozmerov, s neuveriteľným úsilím a ľudskou námahou a umom, to určite ľudia nemali ľahké. Len škoda, že u nás pokrivkáva označenie pre turistov a návštevníkov neznalých miestnych pomerov. Chcelo by to viac invencie a informácií! Na našej trase sme prešli vyše 800 km, ubytovanie sme mali príjemné, na služby ani jedlo sa nemôžeme sťažovať, čo nás teší. Odporúčame aj vám navštíviť tieto pamiatky :)

VLada a Jojo