streda 5. októbra 2016

Ako sme si budovali vyvýšený záhon

Už pár rokov nemám pri dome zeleninovú záhradu. Chýba mi. Chýba mi nielen čerstvý špenát, či cvikľa, ale najmä to hrabkanie sa v zemi, keď si môžem užívať slnečné lúče a vôňu vetra vo vlasoch :) Ech, koľká romantika pri hriadke šalátu, hm? No skrátka - keď sa nedalo inak, vymyslela som si, že vyskúšam aj ja ten moderný "vyvýšený záhon". Chvíľu mi trvalo nahovoriť môjho muža, ale naozaj len chvíľu...on totiž rád kadečo majstruje a prijíma všetky nové výzvy (momentálne dáva dokopy dolu v garáži "zimnú búdku" pre našu mačku).

A tak sme si pozháňali suroviny - najskôr "odkorky" z neďalekej píly - teda odpadové kusy všelijako odpílených dosák, najmä od kôry stromov. Z kopy sme si roztriedili tie krajšie kúsky a z nich mi Jojo napílil použiteľné dosky na výstavbu hrantu. Kúpila som si v záhradkárstve "rabitzku" - teda drôtovú sieť s malými očkami (ktorá sa používa na okienka zajačníkov). Ešte to chcelo čiernu netkanú geotextíliu, pár klincov a kúsok drôtu. Okrem toho sme potrebovali aj nejaké to domáce náradie, ako kladivo, rýľ, lopatu, fúrik, meradlo, kanvicu na vodu...

Na pozemku sme si vybrali vhodné miestečko, ktoré sme si vymerali a rýľom vykopali trávne trsy a malú vrstvu ornice. Všetko sme odvážali len o kúsok ďalej, lebo to ešte budeme potrebovať. Na vykopanú plochu - do rohov nabil Jojo do zeme silné stĺpiky. O ne potom pripevňoval dosky drôtom. Niekde som videla návod, kde drevený rám záhonu zbili najskôr mimo a potom ho prenášali na miesto, otáčali a zatláčali. Ale bolo to dosť ťažké. Ono sa to nezdá, no aj tých pár dosiek má svoju hmotnosť a ešte s tým putovať a prehadzovať, nie je podľa mňa praktické. Dali sme na seba len tri dosky, asi do výšky 50-60 cm, to mi postačí. Hrant sme umiestnili od malého svahu (terasy), takže z hornej strany stačilo dať jednu dosku.
Hrant je zbitý z dosák
 Potom sme na spodok pribili po celej dĺžke rabitzku. Je to kvôli tomu, aby sa dnu nedostal krtko, ktorý by mohol rastlinkám poškodiť korene. Jojo ju pribíjal klincami asi po každých 20 cm.
Na geotextíliu sme navrstvili drevnú štiepku
Na túto sieť, ktorú sme pekne vystreli, sme potom natiahli čiernu geotextíliu (prepúšťa vodu a tá biela je skôr potom na prikrývanie rastlín). Dá sa kúpiť v záhradkárstve, nie je ani drahá. Ešte som zabudla spomenúť veľkosti. Náš hrant má dĺžku asi 7 metrov, šírku asi 1,5 metra. Predelili sme ho na dve polovice, aby bol stabilnejší a ľahšie sa v ňom pracovalo. No a podľa týchto rozmerov je treba si vyrátať potrebu siete aj geotextílie. My sme teda spotrebovali asi 12 m rabitzky (je balená so šírkou 1 m) a asi 16 m geotextílie (v baloch so šírkou 2 m). S textíliou treba totiž rátať aj na celé boky hrantu, až po vrch, aby zemina neprepadala cez medzery.
Jojo drví konáriky














Jojo potom doniesol niekoľko fúr suchých konárikov z ostrihaných ovocných stromov z minulého roka, ktoré podrvil v štiepkovači. Tuším sa mu to zapáčilo ;) No nadrvil dosť na to, aby sme na spodok hrantu navrstvili aj zo 10 cm drevnej štiepky. Tá by mala postupne tlieť a vytvárať teplo, ktoré rastlinkám bude prospievať. Na tento účel je možné využiť aj iné formy dreva, napr len suché konáre, staré tlejúce drevo apod. Na túto vrstvu sme potom vrátili vybraté trávne trsy - ale pozor! - koreňmi nahor. Alebo teda zelenou stranou nadol. Na toto sme potom naložili poriadnu vrstvu kompostu. Za ostatné roky sme poctivo vyrábali domáci kompost z rastlinných zvyškov z domácnosti, pokosenej trávy, lístia, opadaných jabĺčok atď. Keď ho Jojo začal rozoberať vidlami, bola som prekvapená množstvom dážďoviek, ktoré sa v ňom zabývali!
Kompost bol červíkmi priamo prešpikovaný a tie sa veru činili! Krásne spracovali všetok materiál, ktorý sme im dodávali pár mesiacov. Papkali a papkali a potom... no ale čo vám budem rozprávať - bol čierny ako najlepšia černozem ;) Iba vrchnú - najnovšiu vrstvu sme odložili bokom, lebo tu ešte boli zvyšky nespracované. Tú zasa vrátime do kompostu, len čo ho znovu postavíme na miesto. Inak - odporúčam! Na jednu stranu sa nemusíte trápiť, kam s odpadom z kuchyne, na druhej strane si takto vyrobíte krásny hnojaci prostriedok. Ale kompostu sa treba aj venovať - nedávať doň zvyšky jedla (tým by ste len lákali myšky a kadejaké iné hladné potvorky) a občas ho aj poprehadzovať, prevzdušniť...a v lete zasa polievať, aby celkom nevyschol. Našej dvojčlennej domácnosti sa túto drevenú "nádobu" o veľkosti 1,3x1,3x1,3 metra podarilo naplniť tak za 3 roky. Namiesto kompostu je možné použiť aj dobre vyzretý maštaľný hnoj, alebo aj obaly z vajíčok z recyklovaného papiera a podobné rozložiteľné veci prírodného charakteru. 
Takto vyzerá hrant naplnený kompostom
Aby som nezabudla - každá vrstva má výšku asi 10 cm a zakaždým keď jednu dokončíte, poriadne ju treba poliať! Takže som behala s krhlou od sudov s vodou tam a nazad asi storáz... Mimochodom - pre pestovanie zeleniny, a teda ani pre prípravu podkladu pre ňu, sa nehodí odpadová voda z domácej čističky vody! Tou radšej polejte len trávnik, kvietky, alebo stromy... Ja som používala dažďovú vodu, ktorú sme nazbierali do sudov ešte počas jarných dažďov. Toto leto bolo suché...
Náš finálny vyvýšený hrant pre pestovanie zeleniny.
No a napokon sme na kompost vrátili predtým vybranú ornicu. Cez zimu sa vrstvy ešte uľahnú, ak ich pokryje sneh, aj premokria. Na jar ešte asi doplníme vrstvu zeminy (kúpime v záhradkárstve) asi tak na 2 cm od vrchu. A ešte to trochu prekyprím, kým začnem sadiť. No a už sa teším ako sa budem v našej minizáhradke prpliť a papať čerstvú zeleninku :) aspoň tak na ochutnanie... a na hranie ;) Na budúci rok sa snáď budem môcť pochváliť vlastnou úrodou a pár fotkami :-D

A propós: Ďakujem môjmu skvelému mužovi Jojovi za jeho fantastickú prácu! :)