Má u nás história budúcnosť?

 Nitra bola vždy centrom a symbolom poľnohospodárstva na Slovensku. Nitriansky kraj patril historicky k najúrodnejším oblastiam Slovenska. Sídli tu Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Slovenská poľnohospodárska knižnica pri SPU v Nitre, Stredná odborná škola potravinárska, Agrokomplex NÁRODNÉ VÝSTAVISKO, š.p., či Agroinštitút Nitra, š.p.

No zabudli sme na jednu inštitúciu. Je to Slovenské poľnohospodárske múzeum v Nitre (SPM). Ako sa dozvieme z jeho stránky, založené bolo už v roku 1922 v Bratislave, v roku 1960 bolo presťahované do Nitry a od roku 1978 patrí pod správu NÁRODNÉHO VÝSTAVISKA agrokomplex, š.p. To, ako je všeobecne známe, sa v ostatných rokoch pohybuje v červených číslach, medzi dlhmi, stratami a kauzami.

Bez ohľadu na to, na SPM sa vzťahuje Zákon o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty č.206/2009. V SPM v Nitre sa nachádza vyše 30 000 historických predmetov – od drobných kraslíc, cez spracovateľské náčinie, až po veľké a ťažké kombajny. No tie určite nepatria k prioritným záujmom vedenia Výstaviska.

Ak však spomenieme ďalšie parametre SPM v Nitre, začne to byť zaujímavé. Ide hlavne o výmeru. Celková plocha areálu zaberá rozlohu viac ako 30 hektárov. Samotné expozície sa rozprestierajú na ploche cca 8 900 m² a okrem výstavných priestorov je súčasťou múzea aj skanzen, Nitrianska poľná železnica a knižnica. Ak sa pozriete na mapku umiestnenia tohto areálu, na príjemných, dostupných rovinatých pozemkoch v blízkosti rieky Nitra, pochopíte...

Zdroj: KONTAKTY | Slovenské poľnohospodárske múzeum v Nitre (spmnitra.sk)

Niektoré časti SPM v Nitre, hlavne skanzen a železnička, sú v primerane udržovanom a funkčnom stave schopnom prevádzky. V augusta roku 2021 sa dokonca toto miesto stalo dejiskom „náhradnej“ výstavy s názvom „Tradície slovenského vidieka“, na ktorom sa prezentovalo aj vedenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Stav priestorov vo vedľajších budovách (č.1-5) za vstupom do SPM v Nitre, však už nepriťahuje návštevníkov. Prach, vlhkosť a hlodavce sú tu jedinými stálymi obyvateľmi. Expozície „Najstaršie dejiny poľnohospodárstva“, „Tradičné remeslá a spracovateľstvo“, „Ochrana roľníckej usadlosti pred požiarom“, „Poľnohospodárske stroje“ a „Poľnohospodárske letectvo“ sú naozaj v žalostnom stave.

Tieto expozície už dávno nie sú prístupné verejnosti, aj preto, že ich prehliadka je zdraviu a životu nebezpečná. Zdá sa, že využité stavby bývalých maštalí poľnohospodárskeho majetku, sa blížia k dožitiu a bez potrebnej údržby už neposkytujú ani dôstojné priestory. Na smolu všetkých vystavených unikátnych predmetov vysokej historickej hodnoty. Bez potrebných finančných prostriedkov, personálneho zabezpečenia a dodržiavania zákonných povinností tak zriaďovateľ, NÁRODNÉ VÝSTAVISKO agrokomplex, š.p., balansuje na hrane. Ani vlaňajšia kontrola z Ministerstva kultúry SR a zdvihnutý varovný prst, zdá sa, nemajú dostatočnú silu zmeniť tento prístup. Dokonca ani vyvolať nejaké úsilie o zlepšenie.

A načo aj? Veď v krátkej dobe sa už zrejme samotné NÁRODNÉ VÝSTAVISKO agrokomplex, š.p. stane minulosťou a zostane iba v spomienkach poľnohospodárov. Od roku otvorenia prvej poľnohospodárskej výstavy Agrokomplex prešlo takmer 50 rokov. No zdá sa, že toto okrúhle výročie už neoslávi. Pod tlakom finančných záujmov developerov v rozvíjajúcom sa meste Nitra padne zrejme naša slávna poľnohospodárska minulosť za obeť našej „plechovej“ budúcnosti.

Alarmujúca neúcta k historickým hodnotám, k umu a šikovnosti našich predkov, podobne ako k poľnohospodárskej pôde na brehoch rieky Nitra, spôsobuje jazvy na srdci každého, koho duša patrila a patrí práci na pôde. Nezodpovednosť vedenia NÁRODNÉHO VÝSTAVISKA agrokomplex, š.p., ako zriaďovateľa Slovenského poľnohospodárskeho múzea v Nitre, nás tak zrejme pripravia o tento unikátny priestor, kde sa deti a mladá generácia mohla učiť a zoznamovať so životom na vidieku. V každom vyspelom európskom štáte si podobné múzeá udržujú a chránia a návštevníci si ich vážia. Na Slovensku je to, žiaľ, inak...

 

Lada Debnárová, 14.12.2021

Denník nemeckého turistu

 Deň 1: pristáli sme na letisku Poprad-Tatry. Autom by som sem cestoval tri dni, lebo diaľnice tu stále nedobudovali, alebo v kuse opravujú. Z lietadla som videl peknú zelenú krajinu, plnú lesov a lúk. Občas nejaké pole bolo žlté alebo kvitlo na fialovo ďatelinou - aby sa mali kde pásť srny a lane. Už sa teším na poľovačku.

Deň 2: Prespali sme v luxusnej drevenici, ale nesmel som fajčiť na balkóne, lebo všade naokolo je chránená oblasť národného parku. Dnes ideme obzrieť terén, ale povedali mi, že pôjdeme nanajvýš do najbližšej dediny, kde určite nájdeme medvede. Tu sa strieľať smie. Ak otvoria kontajnery, stačí vraj chvíľu počkať.

Deň 3: Strelil som dva medvede, jedného srnca a štyri diviaky. Povedali mi, že ich tam môžem pár nechať, aby mali vlky čo žrať, lebo ovce tu už nepasú. Kašlem na to, hlavne, že som si zastrieľal. Kože mi zajtra pripravia miestni - na Liptove v tom vraj majú tradíciu. Teším sa už na green.

ilustračné foto (zdroj: internet)

Deň 4: dnes som si užil golfu. Green bol síce oplotený vysokým plotom, ale pekne pripravený a ponúkali aj dobré nápoje z Francúzska, Talianska a Írska. Cestou na trávnik sme popri ceste stretali predavačov hríbov a lesných plodov. Šofér vravel, že sú ich plné lesy - len neviem, či myslel hríby, alebo tých ľudí.

Deň 5: pýtal som si od servírky v hoteli nejakú miestnu špecialitu. No nemala mi vraj čo ponúknuť, lebo bryndzu už nemajú, múka je z Ukrajiny, mäso z Poľska a zemiaky z Maroka. Dal som si plnený bôčik z čínskeho bravčového a chladené české pivo.

Deň 6: cestou na letisko ma sprevádzala policajná ochrana, lebo by sa vraj nedalo prejsť cez žobrajúci dav pri ceste. Nejako sa dozvedeli, že prišiel bohatý Nemec. Potom, čo automobilky odišli do ázijských krajín a Afriky, nevyužité priemyselné parky na poľnohospodárskej pôde chátrajú. Na poliach nikto nerobí, lebo mladí buď odišli z krajiny, alebo robia v meste. Posledného chovateľa vraj videli naposledy pred piatimi rokmi, keď predával svoje stádo kráv. Som rád, že letím domov, aj s kožami divých zvierat. Nič iné cenné tu už nezostalo.

Tento "slovenský národný park" je fakt rozľahlý, všade vidím len stromy. Som rád, že sa nám podarilo v strede Európy zachovať takúto prírodnú rezerváciu plnú divej zveri a golfových ihrísk. Myslím, že takto sme si tu neužívali ani za druhej svetovej... a to je dnes len 18.septembra 2030.