streda 17. novembra 2021

Denník nemeckého turistu

 Deň 1: pristáli sme na letisku Poprad-Tatry. Autom by som sem cestoval tri dni, lebo diaľnice tu stále nedobudovali, alebo v kuse opravujú. Z lietadla som videl peknú zelenú krajinu, plnú lesov a lúk. Občas nejaké pole bolo žlté alebo kvitlo na fialovo ďatelinou - aby sa mali kde pásť srny a lane. Už sa teším na poľovačku.

Deň 2: Prespali sme v luxusnej drevenici, ale nesmel som fajčiť na balkóne, lebo všade naokolo je chránená oblasť národného parku. Dnes ideme obzrieť terén, ale povedali mi, že pôjdeme nanajvýš do najbližšej dediny, kde určite nájdeme medvede. Tu sa strieľať smie. Ak otvoria kontajnery, stačí vraj chvíľu počkať.

Deň 3: Strelil som dva medvede, jedného srnca a štyri diviaky. Povedali mi, že ich tam môžem pár nechať, aby mali vlky čo žrať, lebo ovce tu už nepasú. Kašlem na to, hlavne, že som si zastrieľal. Kože mi zajtra pripravia miestni - na Liptove v tom vraj majú tradíciu. Teším sa už na green.

ilustračné foto (zdroj: internet)

Deň 4: dnes som si užil golfu. Green bol síce oplotený vysokým plotom, ale pekne pripravený a ponúkali aj dobré nápoje z Francúzska, Talianska a Írska. Cestou na trávnik sme popri ceste stretali predavačov hríbov a lesných plodov. Šofér vravel, že sú ich plné lesy - len neviem, či myslel hríby, alebo tých ľudí.

Deň 5: pýtal som si od servírky v hoteli nejakú miestnu špecialitu. No nemala mi vraj čo ponúknuť, lebo bryndzu už nemajú, múka je z Ukrajiny, mäso z Poľska a zemiaky z Maroka. Dal som si plnený bôčik z čínskeho bravčového a chladené české pivo.

Deň 6: cestou na letisko ma sprevádzala policajná ochrana, lebo by sa vraj nedalo prejsť cez žobrajúci dav pri ceste. Nejako sa dozvedeli, že prišiel bohatý Nemec. Potom, čo automobilky odišli do ázijských krajín a Afriky, nevyužité priemyselné parky na poľnohospodárskej pôde chátrajú. Na poliach nikto nerobí, lebo mladí buď odišli z krajiny, alebo robia v meste. Posledného chovateľa vraj videli naposledy pred piatimi rokmi, keď predával svoje stádo kráv. Som rád, že letím domov, aj s kožami divých zvierat. Nič iné cenné tu už nezostalo.

Tento "slovenský národný park" je fakt rozľahlý, všade vidím len stromy. Som rád, že sa nám podarilo v strede Európy zachovať takúto prírodnú rezerváciu plnú divej zveri a golfových ihrísk. Myslím, že takto sme si tu neužívali ani za druhej svetovej... a to je dnes len 18.septembra 2030.