Potom už vykonáva - často skôr podvedome, ako vedome - činnosti, ktoré ho k tomu cieľu časom dovedú.
Niekto môže hovoriť o osude, alebo o božej vôli. No mne to príde skôr tak, že veci sa dejú z vôle ľudí.
Takéto naprogramovanie však má aj svoje riziká.
Pozor na to, čo si poviete..možno aj pod vplyvom negatívnych okolností, alebo zážitkov - aby to nebol zlý program! Často počujem ľudí, ako si hovoria (či skôr nahlas vyslovujú pred inými), že "ja tu už dlho nebudem", alebo "najskôr asi dostanem rakovinu aj ja"... Tak na toto, vážení, radšej rýchlo zabudnite!
"čoskoro budem mŕtvy..." |
Nechcem sa hrať na psychológa (ono to zrejme aj nejaká psychologická téma je), no chcela som zdôrazniť význam toho, čo si človek povie - čo chce. Určite to má súvis so sebadôverou. Možno tomu neuveríte hneď, ale skúste si spomenúť, alebo to teraz vyskúšajte - keď si poviete, kam chcete, aby smeroval Váš život a on tam pomaličky, potichučky dôjde... Lenže - ono to nepôjde samo od seba - v tomto nebuďte fatalistický. Musíte preto aj sami niečo urobiť. Proste - niesť si svoj životný program v hlave a pomaly a isto kráčať k cieľu. Držím Vám palce, aby Váš cieľ bol krásny, užitočný, reálny a aby sa Vám podaril!
V.
"čokoľvek bude, bude." |